V časoch Slovenského národného povstania bola obec Kríže na úpätí pohoria Čergov významným strediskom partizánov na východe republiky. Pôsobila tu partizánska brigáda Čapajev, neskôr partizánsky zväzok Alexander Nevský. Na počesť vojnových hrdinov sa od roku 1960 vypína nad obcou majestátny pamätník SNP, ktorý symbolizuje partizánskeho veliteľa pri pozorovaní. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V okolí obce Kríže sa tiež nachádza viacero lokalít s pozostatkami partizánskych zákopov. Asi 300 metrov pred obcou kríže vedľa príjazdovej cesty nájdete informačnú tabuľu. Odtiaľ vás značená prístupová trasa dovedie priamo k partizánskym zákopom. Ak budete chcieť vidieť viac, dlhšou trasou sa dostanete k horným zákopom a zemľanke.
Obec Kríže leží v srdci pohoria Čergov, v doline potoka Solotvinec Obec vznikla koncom 16. storočia. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1600. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 bolo v obci 29 domov a 249 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 61 domov a 478 obyvateľov. A počas sčítania ľudu v roku 1900 tu žilo 304 obyvateľov. V minulosti sa obyvatelia zaoberali tradičným
poľnohospodárstvom a prácami v lese. V okolitých lesoch sa pálilo drevene uhlie a v blízkosti obce existovali aj sklárne. Prvé sklárne boli zriadené v roku 1847.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania 29.8.1944 a rozpade dvoch východoslovenských divízií sem prichádzajú vojaci i celé oddiely slovenských vojakov. Z obce Kríže sa stal vojenský tábor. Nemecké velenie si uvedomovalo, že v jeho tyle je dislokovaná dobre koncentrovaná bojová sila, ktorú vo vlastnom záujme potrebovali rozptýliť alebo úplne zničiť. A tak 2.9.1944 takmer zo všetkých strán zaútočili na partizánsku základňu v Čergovskom pohorí, ktorá sa nachádzala v obci Kríže a jej blízkosti. Odohrávali sa tu ťažké boje, ktorých výsledkom bolo veľa mŕtvych i ranených na oboch stranách. Na počesť padlých hrdinov v SNP bol nad obcou postavený v rokoch 1959 až 1960 pamätník, ktorý symbolizuje partizánskeho veliteľa pri pozorovaní. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vďaka svojim obetavým obyvateľom bola obec vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Čergovské pohorie bolo počas 2. svetovej vojny významným strediskom partizánov a ilegálnych pracovníkov odboja na východnom Slovensku. Zvlášť významnú úlohu tu zohrávalo územie v okolí obcí Kríže, Livov a Livaská Huta. V Čergovskom pohorí pôsobilo viacero partizánskych skupín. Medzi najznámejšie patrili Partizánska skupina Čapajev, Partizánska skupina Rokosovský Litvínov, Partizánsky diverzný oddiel Kvitinského (neskôr premenovaný na Partizánsku brigádu Gottwald), Partizánska skupina Lipa, Partizánsky zväzok Alexander Nevský a iné.
Po vypuknutí SNP 29.8.1944 Nemci bleskovo využili zlyhania a nerozhodnosť veliteľov dvoch východoslovenských divízií Slovenskej armády, ktoré v tom čase predstavovali silu 20 000 až 30 000 dobre vyzbrojených mužov. Dochádza k ich rýchlemu odzbrojeniu. Mnoho vojakov padlo do zajatia, časť z nich sa rozutekala do domovov. No časť oddielov či jednotlivcov sa nedala odzbrojiť a pridávajú sa k partizánom. Napríklad k Partizánskemu oddielu Alexandar Nevský prichádza niekoľko jednotiek so samotným veliteľom 1. divízie plk. Mikulášom Markusom. K oddielu sa taktiež pripojila celá horská delostrelecká batéria s veliteľom Ožvaldíkom. V prvých dňoch septembra 1944 bolo v Čergovskom pohorí sústredených viac ako 3000 slovenských vojakov.
Výpis z kroniky obce Kríže rok 1940
6. novembra 1944 dochádzalo včas ráno nemecké vojsko do obci. Niže dediny padly výstrely z automátov. Ľudia sa naľakali. Keď vošli do dediny sozvali mužov od 16 rokov do 60 a vybrali 10 chlapcov a uväznili ich v dome u Pavliča. Hovorili že keď im jedného vojaka zabijú partizáni za to budú odstrelení tí 10. a druhých 10. zatvoria. 15. novembra odišli. Za celú dobu robili domové prehliadky. Či voľakde nenájdu zbrane. Sobrali zanechané slovenským vojskom vozy a postroje. Boli ubytovaní po domoch aj v škole pri tom odcudzili archív, pomôcky a iné veci. Vyšetrovali ohľadne partizánov miestnych činiteľov.
Výpis z kroniky obce Kríže rok 1945
V dňoch 19.-21. januára 1945 prechádzajú ruskí vojaci súsednými obciami cez Rychvald, Krive na cestu do Kružľova a Gerlachova. Z katuší strieľalo sa z Krívskeho chotára k Orlovu. Ľudia chodili obdivovať nové zbrane aké nikdy v živote nevideli. Chlapi z lesov sa už vrácali domov zažili jednú noc veľkého strachu. Bogliarský chlapi odchádzajú z Krížoch domov, lebo nemci už sú preč. Strach sa mení na radosť. Všade vítajú Červenú armádu vyvesujú zástavy osloboditeľské. Radosť bola nesmierna každý veril vo vyťazstvo.
Na počesť padlých hrdinov v SNP bol nad obcou Kríže postavený v roku 1959 až 1960 pamätník, ktorý symbolizuje partizánskeho veliteľa pri pozorovaní. Pamätník dal postaviť Okresný národný výbor (ONV) Bardejov za pomoci obyvateľov obce Kríže. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Autormi pamätníka sú akademický sochár J. Machaj a F. Patočka.
Začiatok výstavby: 30.8.1959
Slávnostné odhalenie: 6.11.1960
Dátum vyhlásenia za národnú kultúrnu namiatku:7.3.1963
Výpisky z kroniky obce Kríže
Prvá partizánska skupina v našom chotári organizovala sa 1. mája. Bola to skupina „Čapajeva". Zjavne sa o nej hovorilo už 6. mája na sv. Juraja kedy chlapi z obce išli pásť dobytok do hôr. V ten deň v noci prišli partizáni až do dediny a nadviazali tajné styky s niektorými spoľahlivými ľuďmi. Od toho času verejne si chodili cez dedinu. Vedeli, že ich nik neprezradí. 7. júla celá skupina odišla k Hanušovciam.
V nedeľu ráno 6. augusta do Krížoch prišla II. skupina partizánska s podpl. Karasjevom. Prišli koňmo asi 370 chlapov. Boli veľmi utrápení zostali za 4 dni ubytovaní po domoch. Potom odišli na „Solisko" kde si založili svoj láger. Tejto skupine lietadla v noci dopravovali uniformy, zbrane a všetké potrebné veci. 9. augusta došla skupina „Kvitinského" ich bolo asi 40 chlapov.
Po rozpade dvoch východoslovenských divízii sa stávajú Kríže vojenským táborom. Tu sa organizujú a formujú nové partizánske oddiely vytvorené zo slovenských vojakov. Nemecké velenie si plne. uvedomovalo, že v jeho tyle je dislokovaná dobre koncentrovaná bojová sila, ktorú vo vlastnom záujme potrebovali rozptýliť alebo úplne zničiť. Preto koncom augusta a začiatkom septembra 1944 nemecká armáda začala sústreďovať okolo Čergovského pohoria svoju armádu a modernú vojenskú techniku. Dňa 2.9.1944 takmer zo Všetkých strán zaútočili na partizánsku základňu v Čergovskom pohorí ktorá sa nachádzala v obci Kríže a jej blízkosti. Odohrávali sa tu ťažké boje ktorých' výsledkom bolo veľa mŕtvych i ranených na oboch stranách. Partizánske jednoty spolu s vojakmi vybudovali kruhovú obranu. Lenže po 5.9.1944 do tohto priestoru boli presunuté ďalšie nemecké posily, a tak partizánom a vojakom hrozilo obkľúčenie. Preto partizánske oddiely a vojenské jednotky dostali rozkaz, aby 8.9.1944 zahájili presun na stredné Slovensko na pomoc SNP. Niektoré partizánske jednotky aj napriek veľkému nebezpečenstvu a nemeckej prevahe ostali v Čergovskom pohorí a pokračovali vo Svojej činnosti.